Vidlomet Open

Helou evrivan!

tos je na case aby sme vam zase otvorili oci.tentoraz to nebudu ziadne africke ani azijske zapadle kuty,terazky sme sa mrkli do ameriky.presne tej kde su najtucnejsie baby a zarucene najlepsia demokracia...

priblizim vam to polopatistickym stylom, lebo ty co sa nevenuju bikom by mozno neporozumeli. zostava karpatybybike tymu jako obvykle,len vladiak nam tentoraz chybal. odlozte teraz robotu bokom,ide sa na vylet po najlepsich americkych bikovych destinaciach!esce dodam aspon pre pribliznu predstavu ze sme v statoch koloredou a jutah.

vycsinu casu sme stravili v tejto kii soul, tu sme aj spali vnutri ked sme neboli v kempe /traja smradi a dva bycikle/ ,americania zvyknuty na ich megadzipy tomu nemohli jakosi uverit a dokonca sme boli aj tercom fotoaparatov a posmechu

veru,vela som cital o mieste zvanom kokopeli,kde udajne su zarucene vypeckovane traily ako usite pre nas.v podstate sa da s tym suhlasit,len to strasne horko by mohlo byt o cosi mensie.teploty cez den do styridsat stupnov a v noci zas aj namraza.

na kamenoch to perfektne drzi a to stavitelia trailu nalezite vyuzili

trail moore fun:extra tazke hore a dole o to vycsia zabavy-na kilometre sa tu nejazdi,ani na vyskove metre-tu je jazda o zabave a prekonavani prekazok/hlavne horekopcom/

znama rieka kolorado sa nemazlila a postupne ohlodala do skal taketo pjekny kanon(dejl)

takto vyzera dokonale vyuzitie nehostinnych pustnych priestorov:tie biele linky to vsetko sa jazdi hore-dole na bikoch,dole je spominane kolorado,ale farbou skor pripomina zltu rieku/jang c tiang/

z kokopeli sa presuneme na severnu stranu udolia.tu na kopcoch co by na slovensku nemali snad ani nazov v mape,miestny borci ale pochopili ze toto je kluc k uspechu a porobili tu krasne hrave singliky.stretli sme tu kanadanov,a dalsich inych typkov.prosto na to aby tu chodili bikery z celeho sveta netreba megahory a vyasfaltovane cyklocesty ale

obycajny terenny chodnik bez udrzby a nejakych nakladov.v jednoduchosti je krasa

z koloreda sme sa presunuli do jutahu,kde je bohuzial esce vacsie horko a moabska pust prepece aj cernocha.prave tu zacina najznamejsi trail pre horaky ,takzvany slickrock.uz z prekladu je jasne ze podobne jazdenie u nas nenajdeme ani keby sme jakokolvek patrali.cely cas sa ide po kompaktnej skale.

orientacia je jednoducha,staci nasledovat biele ciary pokreslene po skale.vcelku zabavy z narocnymi vysvihmi.zabava na jednotku fantasticka adhezia dovoluje jazdit aj v sikminach a brzdit v prudkych padakoch.parada tento slickrock je hodne navstevovany ,ale bohuzial je na nom aj vela jazdcov co si ho chcu vyskusat a nemaju na to ani techniku ani kondicku,ale sak kazdy navstevnik prinese cosi do regionu a tak v malej dedinke moab je culi bikovy ruch a viacero pozicovni bikov,motoriek,dzipov a vlaste sned vsetkeho outdoroveho.

dalsia povinna jazda v moabe je porcupine rim trail a to je pani perfektne jazdenie,okorenene famoznymi vyhladmi. co dodat,radost az na kost zas to spinave koloredo a jeho kanon.

posledna a najlepsia vec z moabu je podla mna enchilada-cize taka ta mexicka placka.priatelia vysadia vas vo vyske nad tritisic,z poslednych sil sa doskrabete strmym chodnikom do burro pass v 3400m a potom nekonecne kilometre terenom dole.kto si mysli ze to je oddych

ked len dole je na velkom omyle.ruky vytrasene,clovek stale meni tazisko a musi sa sustredit.ked to nedodrzi bude ho to stat narazene rebra,odvaleny kus zuba jako mna. ani to nevypada,ale teraz sme v tritisic metroch.tam v zadu dosahuje pohorie 3800 m a odtial enchilada prichadza. zas vyhlady zdramatizovane mrakmi. zhoreny les nad porcupine rim

enchilada neprestane provokovat,ani po dvadsiatich piatich kilometroch a pod gumy suka technicke lahodky. kazda sranda cosi stoji a moje plaste doplacaju na makku bocnu

zmes.stuple na kraji odtrham ako na beziacom pase.

zaver patri legendarnym rocky mountains.dedinka crested butte je uz bikerskou legendou vdaka uspesnemu prejazdu nedalekeho pearlpassu v roku 1976,ked miestny borci presli na svojich predhorakoch /tzv klunkeroch/ z crested butte do aspenu,pricom pearl pass je vo vyske 3820m!!!

na rozdiel od puste tu uz panuje jesen a pocas burky napadal na vrcholkoch aj sneh.teplota v noci -6 stupnov.esteze sme spali v aute.

opat dalsia chutovka,zasvatenym dobre znama 401ka.pekny technicky trail po ubociach stvortisicoviek.

ked sme minuly rok v sierra nevade dosiahli hranicu 3055 m nad morom,netusil som ako rychlo tento zapis vynulujeme.401ka pani dosahuje 3457 metrov

ta tenka stuha linuca sa po lavej strane je uz klesanie do doliny.kto ma este orly zrak urcite zbada aj kolegu paedra ako vali dole.

toz to je zo zeme bikerom zaslibenej vsetko.kademu prajem podobne zazitky (okrem tych co brzdia premavku dole kopcom) a hadam sa nebudete storcovat nad pravopisnymi chybami,ktore uz su neoddelitelnou sucastou slovenskeho jazyka.

secko navyse sa neskor dozviete z nasej stranky www.karpatybybike.wz.cz

fotky z cesty si môžete pozrieť v GALÉRII

klokan