Iný level.

Presne ako nadpis hlása, švajčiarske trialy sú úplne iný level. Za ten týžden jazdenia po prevažne čierno označených singeltrailoch a turistických chodníkoch sa iné ani povedať nedá. Nie vždy bola obtiažnosť na hranici možností, ale blato a daždivé počasie urobili z lesného podkladu svoje. Okrem totálnych šmýkačiek nepotešilo ani množstvo neroztopeného snehu už nad 1500 metrov, preto ak niekto pomýšla vyraziť do zeme zasľúbenej bajkerom nech zváži aj tento fakt.

Adrenalín, radosť,nadšenie, naľudské úsilie,pády,ale aj čistá radosť a koncentrácia a omnoho viac…

Začítajte sa do ďalšej napínavej cyklonádhery v podaní už VIDLOMET ikony,horského bikera slovenských rozmerov Pavla Chrenčíka alias “KLOKANA” a jeho skvelého teamu !

Foto a celý príspevok nájdete v sekcii VIDLOMET OKOLO SVETA…

Ostrieľaná zostava z Maroka je oklieštená o kameramana Vladiaka a jeho úlohu dokumentovať dostáva nútene správca financií Peťo. Za volantom ( bez posilňovača riadenia samozrejme ) svojej ostrieľanej Brumhildy ( červený Seat Ibiza 1,4 ) je usadený jej hrdý majiteľ Paedr. Moja maličkosť sa tlačí z frajerkou a karimatkami na zadných sedadlách, ak sme nič nezabudli - čo by sa aj tak už nezmestilo môžeme vyraziť smer Einsiedeln - slabých tisíc kilákov. Preťažená Brumhilda ,ktorej nefunguje tacháč iba otáčkomer občas škrkne ťažným o zem ale inak jej patrí poklona. Bez jediného zaváhania dorazila v čase 11h:45min na miesto. Vykladať bajky zo strechy je stokrát jednoduchšie aj rýchlejšie ako rozkladať a zväzovať ich do vozíka.

WILDSPITZE

GPS potvrdzuje správnu pozíciu vyráža sa ako inak do kopca po nefrekventovanej asfaltke príjemným stúpaním až k vyhliadke na okolité dvojtisícovky. Vstup do lesa je chvíľu bez problémov, no sklon naberá grády. Lepkavý podklad na najprudších miestach ustrelí ,hrebeň je plný koreňov a zosinglel. Každý meter je snaha o udržanie sa v stope, po najprudšom hupáku to začne. Totálny padák dolu, na mape to vyzeralo ako tak ,ale toto je výzva! Sedlo dole ,zadný dezén otlačený na zadku. Je to tam, singel pokračuje zákrutami, pod ruky hádže korene a kamene- dokonalé. Raz dole, sem-tam výšvih hore. Opäť ďalšia lahôdka a znova prudký prepoj medzi trailom.

Za križovaním zo štrkovicou prichádza záverečná pasáž do dediny za ktorou parkujeme. Opäť tisíce koreňov a dokonalý singel ,famózne! Do hory sa ozýva zopár vulgarizmou od radosti. Vypľulo nás to pekne na lúke asi dva kiláky od auta. Nie dnes to nemôže ešte skončiť! - takto nabudený vyberáme neďalekú trasu na 1580 metrový Wildspitze.

Jasné ,kopa intelekuálov si povie že čo to je zas 15 km...Ale priatelia na ôsmich kilometroch nastúpať osemsto metrov po teréne v blate je určite ťažších ako päťdesiat po asfalte v lete z vetrom do chrbta. Tu vzdialenosť nehrá prvé husle .Pridajte zjazd ktorý nedá oddýchnuť na dve sekundy brzdám a vyšťaví posledné zbytky energie doplnený lejakom a je dodebatované...Štart je za nejakou dedinou z mnohopísmenovým nemeckým názvom. Stúpanie je z tých ťažkých a jak som zaradil malú pilu, tak tam aj ostala do vrcholu.

Počasie sa trocha zhoršuje a oblaky si dali stretko rovno nad nami. Z výhľadov nezostalo moc ,iba do dolín z jazerami je vidno, vrcholky skalnatých masívov sú zahalené nepriehľadným závojom tmavých oblakov. Približne v polovici stúpania sa láme chleba, štrková cesta pokračuje rovno a turistický vanderweg kolmo doľava. Kamenistý stupák vyžaduje koncentráciu na výber stopy, konečne prvý sneh. Vrchol nemôže byť ďaleko. Srdce mi bije naplno a fučím o sto šesť, za chrbtom tlačí Peťo, hmmm to nebýva zvykom. Nálada sa zlepšila až keď zbadám vrchol z krížom možno kilometer od nás. To už doklepeme aj keby padali krúpy. Pod vrcholom Wildspitze je horská chata, ale vo švajci je všetko drahé a ani nepomyslíme na návštevu. Vrcholové foto, horalka a padáme. Kúsok je to ešte hrebienkom zo záverečnou stojkou ( dupačka na stojáka ) a začne masaker – bez preháňania je to veľmi technický úsek plný klzkých drevených klád ako schodov a odvodňovacích kanálov z dosiek položených na kant.

Prietrž mračien a kopa kaluží zmenili telesné schránky na zmoknuté a zablatené individuá letiace krížom dolu. Nestačí!: každú možnú odbočku smerom dolu ktorá vyzerá najhoršie berieme: korene, výmoly. Ostré točáky – nirvána. Stretáme bikerku ktorá keď nás zbadala otočila bajk a po štrkovej ceste prchla. Vyzerá to na posledný kilometer . V zúfalom stave a v obleve adrenalínu prichádzame k autu. Pri ňom stojí starší pán z Alpským rohom a veselo pod strechou stodoly vyhráva na tento asi štyri metre dlhý hudobný nástroj. Nedá mi to a chvíľu najhoršou možnou nemčinou debatujeme, ponúkame naše pálené ale zdvorilo odmietol ,naopak zbehol do svojho auta pre flašu čerešnového likéru a dal nám ju do daru - fakt musíme vyzerať biedne. Geniálny nápad sa zrodil v Paedrovej hlave a pod tečúcim odkvapom zbavujeme bajky nánosov bahna. Dnes to stálo za to a bolo to špicové jazdenie aj v psom počasí, teoreticky si v poslednej dobe ani nespomínam na lepšie. Kto teda obľubuje enduro je Wildspitz to pravé orechové.

DRUESBERG

Plán je smelý a naprojektovaná trasa ešte z domu nedostala v reále šancu. Už pri bližšom pohľade na alpské končiare je jasné že hranica snehu nás hore nepustí. Rýchlo v aute nakopávam notbuk a prekresľujem v MAPSORCE trasu, export do GPS a je to. Prosto tretie tisícročie. Krásny singel je aj o tristo metrov nižšie ako sme plánovali -to by snáď mohlo vydať. Nezostáva nič len to vyskúšať a dúfať že to dobre dopadne.

Severnú hradbu 2282 metrov vysokého Duesbergu máme v priamom prenose a stratiť sa za tejto viditeľnosti nedá. Opäť ani živáčka, turisti ani bikery hory sú len naše. Asfalt mizne pod veľkými flakmi snehu, v zime je to zjazdovka a posledné výškové metre bojujeme brázdením bielej prikrývky.

V tretrách zaborený po lýtka v studenom snehu hľadám možné pokračovanie chodníka, veru alpy nedajú nič zadarmo a zážitky podobnej intenzity sa len ťažko opisujú. Akoby bolo roztopeného snehu v nohách málo, pribúdajú k prekonaniu malé vodopády a horské bystriny. To zas prídeme zaprasený...Jazda je snáď každých päťdesiat metrov prerušená nejakou prekážkou, singel je preplnený technickými pasážami a okolná panoráma umocňuje atmosféru.

Pomali naberáme potrebných tristo výškových metrov až sa dostávame na vrchol. Výhľady sú najkrajšie zo všetkých výletov ,na lavičke zbaštíme nejakú tyčinku a ide sa dole po turistickom chodníčku do Uterinbergu. Priatelia absolutná koncentrácia ,uzučké zákruty a stovky drevených schodíkov zo zatlčenými železnými tyčami v zemi – absolutne ideálne riešenie na roztrhnutie pneu. Práca z ťažiskom je alfou i omegou, každý z nás aspoň raz hodí kabelu ( padne ). Dobytý a zničený stojíme konečne dole a uznanlivo pritakávame nad poriadnou trailovou dávkou.

Všetky ďalšie informacie na KLOKANOVEJ stránke

http://www.karpatybybike.wz.cz/index.php?mega=4